Technológia výberu materiálu koľajnicových hrotov a schémy prispôsobenia kotvenia pre rôzne typy podvalov
Aké sú normy výberu materiálu pre hroty prispôsobené betónovým podvalom?
Základom výberu materiálu pre hroty prispôsobené betónovým podvalom je vyváženie pevnosti a odolnosti proti korózii. Najprv sa vyberie 45# uhlíková oceľ, ktorá má pevnosť v ťahu väčšiu alebo rovnú 600 MPa a medzu klzu väčšiu alebo rovnú 355 MPa po kalení a popúšťaní, čo spĺňa požiadavky na namáhanie kotvenia betónových podvalov. Povrch hrotu je podrobený žiarovému-pozinkovaniu a pasivácii s hrúbkou zinkovej vrstvy 100 μm alebo väčšou a hrúbkou pasivačného filmu 1 μm alebo väčšou, čo zlepšuje odolnosť hrotu proti korózii a prispôsobuje sa vlhkému prostrediu okolo betónových podvalov, s odolnosťou proti korózii v soľnej hmle alebo rovnajúcou sa 100 hodinám. Špecifikácia závitu hrotu je M24×180mm s presnosťou závitu 6g, zaisťuje presné prispôsobenie kotviacej matici a uhol profilu závitu je 60 stupňov pre zväčšenie nosnej plochy závitu. Hlava hrotu má navyše dizajn so zapustenou hlavou s hĺbkou zapustenia 5 mm, ktorá je v jednej rovine s povrchom kotviaceho otvoru betónového podvalu, čím sa zabráni vyčnievaniu hlavy hrotu, ktoré by ovplyvnilo rovinnosť uloženia koľajnice. Nakoniec sú na tyči hrotu usporiadané dve prstencové rebrá s výškou 3 mm, ktoré môžu zlepšiť priľnavosť medzi hrotom a kotviacou maltou, zabrániť uvoľneniu hrotu pri dlhodobom zaťažení-a zlepšiť celkovú stabilitu kotviaceho systému.
Aké sú opatrenia na optimalizáciu výberu materiálu a kotvenia pre hroty prispôsobené dreveným podvalom?
Výber materiálu hrotov prispôsobených dreveným podvalom sa musí zamerať na odolnosť proti korózii a zabránenie štiepeniu dreva. Najprv sa vyberie nízko-uhlíková oceľ s obsahom uhlíka kontrolovaným na 0,15 %-0,25 %. Tento materiál má vynikajúcu húževnatosť, nie je ľahké ho zlomiť počas inštalácie kladivom a zabraňuje štiepeniu dreva spôsobenému nadmernou tvrdosťou -uhlíkovej ocele. Povrch hrotu je antikorózne upravený žiarovým-zinkovaním a olejovým náterom s dvojitou ochranou, s hrúbkou zinkovej vrstvy 80 μm alebo väčšou a hrúbkou olejového náteru väčšou alebo rovnou 5 μm, čo zabraňuje hrdzaveniu hrotov a rozkladu dreva. Pokiaľ ide o opatrenia na optimalizáciu ukotvenia, hrot hrotu má kužeľovitý dizajn s uhlom kužeľa 30 stupňov, čo uľahčuje zatĺkanie hrotu do dreveného podvalu a znižuje pravdepodobnosť rozštiepenia dreva. Tyč hrotu je vybavená prstencovými protišmykovými šnúrami s rozstupom 10 mm a hĺbkou 1 mm, ktoré zvyšujú trenie medzi hrotom a drevom, zlepšujú pevnosť ukotvenia a kotviaca sila by mala byť väčšia alebo rovná 30 kN. Okrem toho je pri montáži potrebné do dreveného podvalu najskôr vyvŕtať otvor s priemerom otvoru o 2 mm menším ako je priemer hrotu a potom hrot zaskrutkovať namiesto zatĺkania kladivom, čím sa ešte viac zníži riziko rozštiepenia dreveného podvalu a zabezpečí sa rovnomerná hĺbka ukotvenia hrotu.
Aké sú špeciálne požiadavky na materiál hrotov prispôsobených kompozitným podvalom?
Špeciálna požiadavka na materiál pre hroty prispôsobené kompozitným podvalom je zodpovedať modulu pružnosti kompozitného materiálu, aby sa zabránilo praskaniu podvalu spôsobenému rozdielmi v tuhosti. Najprv sa vyberie nehrdzavejúca oceľ, model 304, ktorej modul pružnosti je blízky modulu kompozitných podvalov, čo môže znížiť koncentráciu napätia v kotviacej časti. Hrot z nehrdzavejúcej ocele má pevnosť v ťahu väčšiu alebo rovnú 520 MPa a medzu klzu väčšiu alebo rovnú 205 MPa, spĺňa požiadavky na namáhanie kotvenia a má vynikajúcu odolnosť proti korózii bez dodatočnej antikoróznej úpravy. Hrot má štruktúru rozpínacej skrutky a rozpínacia objímka je vyrobená z nylonového materiálu, ktorý má dobrú kompatibilitu s kompozitnými podvalmi. Rýchlosť rozpínania expanznej objímky je riadená na 5%-8%, čím sa zaisťuje pevnosť ukotvenia a zároveň sa zabráni praskaniu podvalu. Okrem toho musí byť uťahovací moment hrotu prísne kontrolovaný na 25-30N·m; nadmerný krútiaci moment spôsobí praskanie okolo kotviaceho otvoru podvalu, zatiaľ čo nedostatočný krútiaci moment bude mať za následok nedostatočnú kotviacu silu. Skúška kotviacej sily hrotu by mala byť väčšia alebo rovná 45 kN, aby sa splnili požiadavky na ukotvenie kompozitných podvalov, a únavová skúška by sa mala tiež vykonať s číslom cyklu únavy väčším alebo rovným 1×10⁶ krát pri simulovanom zaťažení.
Aké sú kľúčové body výberu nízkoteplotného{0}}materiálu pre hroty prispôsobené podvalom v alpských oblastiach?
Základom výberu nízkoteplotného materiálu pre hroty prispôsobené pre podvaly v alpských oblastiach je zlepšiť nízko{1}}odolnosť pri nízkych teplotách a vyhnúť sa krehkému lomu pri nízkych-teplotách. Najprv sa vyberie nízkoteplotná oceľ Q355D-, ktorá má rázovú energiu väčšiu alebo rovnú 34 J pri -40 stupňoch, vynikajúcu húževnatosť pri nízkych{11}}teplotách a nie je ľahké ju lámať. Povrch hrotu je podrobený infiltračnej úprave zinkom s hrúbkou zinkovej infiltračnej vrstvy 60 μm alebo viac, ktorá má lepšiu odolnosť proti korózii a nízku{12}}stabilitu pri nízkych teplotách ako vrstva žiarového zinkovania{14}}a môže odolať korózii ľadu, snehu a rozmrazovacích prostriedkov v alpských oblastiach. Závitová časť hrotu je ošetrená nízkoteplotným mazaním-a potiahnutá-mazivom pre nízke teploty s bodom tuhnutia menším ako -50 stupňov, čo zaisťuje hladkú inštaláciu a demontáž hrotu v prostrediach s nízkou teplotou a zabraňuje zadieraniu závitu. Okrem toho sa polomer prechodového oblúka medzi hlavou a tyčou hrotu zväčšil na 10 mm, čím sa znižuje koncentrácia napätia v prostredí s nízkou teplotou-a zlepšuje sa odolnosť hrotu proti únave. Skúška únavy hrotu pri nízkej teplote by sa mala vykonať pri -40 stupňoch s číslom cyklu únavy väčším alebo rovným 1×10⁶-krát, aby sa zabezpečila prevádzková stabilita v alpských oblastiach, a test cyklu zmrazovania a rozmrazovania by sa mal vykonávať aj s mierou útlmu kotviacej sily menšou alebo rovnou 5 % po 50 cykloch zmrazovania.
Aké sú detekčné indikátory a akceptačné normy pre prispôsobivosť medzi materiálmi hrotov a podvalmi?
Detekčné indikátory adaptability medzi materiálmi hrotov a podvalmi zahŕňajú najmä štyri aspekty: pevnosť v ťahu, odolnosť proti korózii, kotviacu silu a húževnatosť pri nízkych{0}}teplotách. Pevnosť v ťahu sa zisťuje strojom na skúšanie ťahu: hroty pre betónové podvaly by mali byť väčšie alebo rovné 600 MPa, pre drevené podvaly väčšie alebo rovné 400 MPa a pre kompozitné podvaly väčšie alebo rovné 520 MPa; odolnosť proti korózii sa zisťuje testom v soľnej hmle: žiarovo{5}}pozinkované hroty majú čas odolnosti proti korózii 1000 hodín alebo viac a hroty z nehrdzavejúcej ocele nevyžadujú testovanie; kotviaca sila sa zisťuje pomocou vyťahovacieho{7}}testovacieho stroja: hroty pre betónové podvaly by mali byť väčšie alebo rovné 60 kN, pre drevené podvaly väčšie alebo rovné 30 kN a pre kompozitné podvaly väčšie alebo rovné 45 kN; húževnatosť pri nízkych{11}}teplotách sa zisťuje strojom na testovanie nárazom: hroty pre alpské oblasti majú energiu nárazu väčšiu alebo rovnú 34 J pri -40 stupňoch . Preberacie normy sú rozdelené podľa typov podvalov: všetky ukazovatele hrotov pre betónové podvaly musia spĺňať normy na 100 %, na dávku sa odoberá 20 hrotov a ak je 1 hrot nekvalifikovaný, vyžaduje sa dvojitý odber vzoriek; miera útlmu kotviacej sily hrotov pre drevené podvaly by mala byť menšia alebo rovná 5 % a odolnosť proti korózii by mala byť väčšia alebo rovná 800 hodinám; rýchlosť rozpínania hrotov pre kompozitné podvaly by mala byť riadená na 5 % - 8 % a odchýlka krútiaceho momentu by mala byť menšia alebo rovná ± 2 N·m; miera útlmu kotviacej sily hrotov pre alpské oblasti po teste cyklu zmrazovania a rozmrazovania by mala byť menšia alebo rovná 5 %. Po úspešnom schválení by mal byť na povrchu hrotu označený prispôsobený typ podvalu a skúšobná dávka, aby sa uľahčila následná sledovateľnosť kvality.