Podkoľajové základy vysokorýchlostnej železničnej výhybky
V Nemecku sa na podkoľajové zakladanie výhybiek používajú dva typy koľajových systémov: so štrkom a bez štrku. V prípade štrkovej trate sa v oblasti výhybky použijú podkoľajové základy existujúcich železničných tratí. Keď však dĺžka podvalov presiahne 3,2 m, javy rezonancie podvalov sa stanú evidentnými, čo vedie k javu „záťaž na prášok“ spôsobenému nárazmi do koľajového lôžka nehybnou časťou vlaku. Na vyriešenie týchto problémov sú dlhé podvaly spojené pomocou kĺbových kĺbov, čím sa tieto problémy účinne zmierňujú.
Na vysokorýchlostných železničných tratiach, ako je trasa z Kolína nad Rýnom do Frankfurtu nad Rýnom a prebiehajúca výstavba podobných tratí z Norimbergu do Mníchova, sa využívajú koľajové systémy bez záťaže. Tu je použitý dlhý podval Rheda2000, čiastočne z predpätého betónu. Tieto dlhé podvaly majú trojuholníkový nosník v spodnej časti s ramenami koľajníc a plastovými hmoždinkami na oboch koncoch. Počas výstavby umožňujú skrutky koľajníc nastavenie výšky, aby sa zabezpečilo správne upevnenie. Betónové podvalové výhybky musia spĺňať normu EN13230-4, ktorá zaisťuje primeranú pevnosť, tuhosť a stabilitu. Na rozdiel od štrkového koľajového systému nie sú dlhé podvaly v koľajových systémoch bez štrku spojené pomocou kĺbových spojov.
Vo francúzskych výhybkách vysokorýchlostných železníc sú všetky podvaly betónové a musia mať dostatočnú pevnosť, tuhosť a stabilitu. Dĺžky podvalov sa postupne menia od 2,6 m do 4,8 m, s napínacími silami riadenými do 500 kn. Podobne ako v prípade systému koľají bez štrku v Nemecku majú tieto betónové podvaly ramená koľajníc a plastové hmoždinky na oboch koncoch, čo zaisťuje správne vyrovnanie a stabilitu bez použitia kĺbových spojov.