Nový vývojový trend koľajových podvalov doma aj v zahraničí
Uprostred rýchleho globálneho ekonomického rastu, štáty podnikli rozsiahly výskum výstavby železničnej dopravy, najmä so zameraním na rozvoj infraštruktúry. Stavajúc na tradičných drevených a železobetónových podvaloch boli dosiahnuté významné pokroky vo výskume a vývoji nových materiálov podvalov.
V roku 1994 Spojené štáty začali výskum drevo-plastových kompozitných materiálov, pričom ako primárnu surovinu využívali odpadový polyetylénový plast. Drevo-plastové kompozitné podvaly s povrchovou úpravou si zachovávajú vnútornú elasticitu dreva a zároveň zvyšujú odolnosť proti opotrebovaniu povrchu a pevnosť držania klincov.
Koncom 90. rokov 20. storočia spolupracovali Voest-Alpine Company z Austrálie a Sekisui Chemical Company z Japonska na vývoji penových polyuretánových podvalov vystužených dlhými sklenenými vláknami. S tým súvisiaca technológia je však zložitá.
S rýchlym rastom automobilového priemyslu, šírenie čierneho znečistenia (vyradené pneumatiky) predstavuje hrozbu pre globálne životné prostredie. Ročne sa na celom svete zlikviduje približne 1 miliarda pneumatík, pričom len 15 %-20 % je možné renovovať. Čína začala výskum na riešenie tohto problému.
Štatistiky naznačujú značný ročný dopyt po výmene železničných podvalov v Severnej Amerike, ktorý sa v súčasnosti odhaduje na približne 12 miliónov jednotiek, pričom prognózy sa v nasledujúcich rokoch zvýšia na 14-16 miliónov. V Rusku vyžaduje urgentnú výmenu viac ako 250 miliónov drevených podvalov. V dôsledku toho existuje významný globálny dopyt po koľajových podvaloch. Úspešný vývoj nových produktov v tejto oblasti sľubuje značné ekonomické a sociálne výhody.
