Evolúcia systému upevnenia koľajníc
Vývoj systémov upevnenia koľajníc možno načrtnúť v piatich etapách: počnúc použitím drevených koľajníc a podvalov upevnených kolíkmi alebo klincami; pokrok v zavádzaní liatinových koľajníc s podperami v 18. storočí sprevádzaný vývojom prírubových koľajníc a koľajníc s rybím bruchom; nasledoval vznik valcovaných koľajníc v tvare T v 20. rokoch 19. storočia, spočiatku zaistených železnými klinmi a neskôr priamo k podvalom klincami; ďalšie pokroky zahŕňali inovácie, ako sú liatinové stoličky, ovládače hrotov a rôzne upevňovacie zariadenia, ako sú hroty pre psov, hroty skrutiek, skrutky s tesákmi a hroty s pružinami; čo vyvrcholilo prijatím spojovacích dosiek pred rokom 1900, ktoré rozšírili nosnú oblasť a efektívnejšie zabezpečili koľajnice, čo znamenalo významný míľnik v technológii upevňovania koľajníc.
